C/DC prišli s novou dávkou rocku pre svojich lovers. Ich tohtoročný album vydaný s osemročnou pauzou od ich posledného ‘Stiff Upper Lip’ (2000) nesie meno ‘Black Ice’. Fanúšikovia a pamätníci vedia, že to nie je prvý album, ktorý v názve nesie “black”. Čo tým asi chceli povedať…
Od ich najlepšie predávaného albumu ‘Back In Black’ je to už úctyhodných 28 rokov, a od ‘Highway To Hell’, ktoré ich vystrelilo z rodnej Austrálie do sveta 70 – 80. rokov bažiacom po hard rocku a heavy metale svojej doby to bude už pekných 29 rôčkov. A dá sa povedať, že na tieto svoje najväčšie úspechy svojej éry aj vo veľkej miere naviazali – bohužiaľ nie kvalitou, lež rádoby covermi.
‘Black Ice’ totiž nič nové neprináša. Väčšina songov znie ako hocičo z ich starých vecí a k tomu sa aj navzájom moc nelíšia. Spoznáte v nich rovnaké rytmy, rovnaké riffy, rovnaké témy a frázy – jedným slovom pokus o “starú dobrú” intenzitu hluku, jednoduchosti, gradujúcich backbeatov a rytmov, ktoré vás kedysi nútili hýbať aspoň tou nohou…
Na začiatku 80-tych rokov im to prinieslo 17. miesto v US Top 100, no aktuálnych 15 songov sa pre vás postupne stáva sklamaním a čakanie na pecku, ktorá by sa snáď mohla vynoriť spomedzi tej vaty, ostáva nesplneným snom. Áno, je to naše AC/DC a klobúk dole, že sa títo páni v rokoch ešte púšťajú do nahrávania, ale vedeli by sme si predstaviť aj omnoho viac… V porovnaní s minuloročným ‘Humanity Hour 1′ od nemeckých rockerov Scorpions sa naši Austrálčania nechytajú. Vyzreté víno býva najcennejšie, no tu skôr platí, že starého psa už novým kúskom nenaučíš. Možno nabudúce…
Přihlásit se k odběru:
Komentáře k příspěvku (Atom)
Žádné komentáře:
Okomentovat